Medvedí vrch (Tribeč)
Medvedí vrch | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Nitriansky |
Okresy | Zlaté Moravce, Topoľčany |
Obce | Velčice, Solčany |
Časť | Vysoký Tribeč |
Pohorie | Tribeč |
Podcelok | Veľký Tribeč |
Povodia | Žitava, Nitra |
Nadmorská výška | 719,4 m n. m. |
Súradnice | 48°29′10″S 18°15′42″V / 48,4862°S 18,2618°V |
Geologické zloženie | andezit |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zo Zlatna |
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Medvedí vrch (719,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Zlatno, približne 9 km juhovýchodne od Topoľčian.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Veľký Tribeč a časti Vysoký Tribeč.[3] Vrch leží v Nitrianskom kraji, na rozhraní okresov Zlaté Moravce a Topoľčany a zasahuje na katastrálne územia obcí Solčany a Velčice.[4] Vrch patrí do CHKO Ponitrie.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Medvedí vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie z Veľkého Tribeča na Javorový vrch (731 m n. m.). Juhozápadne susedí Malý Tribeč (769 m n. m.), juhovýchodne Čierny hrad (573 m n. m.) s rovnomennou ruinou a Kamenné vráta (618 m n. m.), východne susedí Mišov vrch (723 m n. m.) a západne Malá Kurňa (464 m n. m.).[5] Južne orientované svahy odvodňuje Čerešňový potok do rieky Žitavy, severné a západné svahy odvodňujú viaceré prítoky rieky Nitry. Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Zlatno, severozápadne ležia Solčany a Krnča.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý porast vrcholovej časti Medvedieho vrchu umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít sú viditeľné okolité vrchy pohoria, neďaleká Podunajská pahorkatina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Strážovské vrchy i Považský Inovec.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholom prechádza zeleno značená trasa, vedúca z rázcestia pod vrcholom po hrebeni na Javorový vrch.
- po značke na vrchol:
- od východu z obce Skýcov
- od západu z blízkeho rázcestia
- po značke cez rázc. pod vrcholom:
- od severozápadu z obce Solčany
- od západu z obce Kovarce cez Veľký Tribeč (prípoj na Rudnú magistrálu)
- po značke cez Javorový vrch:
- od juhu z obce Zlatno
- od severu z obce Klátova Nová Ves[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 76.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.